Rozcvička je základ

Čo bude predchádzať odchodu na našu službu? Ako sa budeme cítiť po príchode na službu?  Čo budeme prežívať po dlhšej dobe na mieste? Ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi? A čo kultúrny šok verzus my? Zvládneme to? Na tieto a podobné otázky sme sa snažili hľadať odpovede na našom minulom stretnutí.

Náš kurz sa konal koncom minulého týždňa a síce 23.- 24. 4. 2021. Vzhľadom na pretrvávajúce nepriaznivé epidemiologické pomery v republike mohlo aj toto, v poradí už šieste stretnutie prebehnúť opäť výlučne v online priestore. Rovnako, ako aj minule, tak aj teraz patrí veľká vďaka Jardovi, Helče a celému týmu, že sa si pre nás pripravili obohacujúci a zároveň pútavý program. Napriek sťaženým technickým podmienkam sa im podarilo celé podujatie bez technických komplikácií (opäť) perfektne zvládnuť.

Ako už je akosi zvykom, tak sme sa stretli na diaľku už v piatok večer od 19:00 do 21:00. Hneď zo začiatku pod vedením Mateja absolvovali akoby „rozcvičku”. Tvorili sme auto-každý mal nakresliť nejakú časť auta a postupne sme na monitore skrz naše kamery vytvorili portrét auta. Druhá aktivita spočívala v tom, že sme mali spoločne jeden po druhom počítať do 20. Vždy keď dvaja povedali rovnaké číslo naraz, tak sme začínali od začiatku. Ako možno badať, cieľom rozcvičky bola vzájomná kooperácia a uvedomenie si jej významu. Po rozcvičke nám Markéta Pavelková rozprávala o psychohygiene a syndróme vyhorenia. O svojich skúsenostiach a technikách psychohygieny sme potom diskutovali v skupinách. Piatkový večer sme zakončili ako ináč, než modlitbou a slovkom na dobrú noc.

Sobotňajší blok kurzu sme začali opäť rozcvičkou. Tento raz však šlo o telesnú rozcvičku. Snažili sme sa ovládať súčasne pravé a ľavé končatiny pri rôznych pohyboch. Po rozcvičke a diskusii o tom, ako sme ďaleko s očkovaniami, praxami a komunikáciou so zahraničím etc. sme si dali krátku pauzu, po ktorej sa nám doobeda venoval pán Pavel Nováček z Univerzity Palackého v Olomouci. Tento milý pán nám rozprával do obedovej pauzy o tom, ako je to vo svete s chudobou, o jej minulých aj terajších dôvodoch a najrozmanitejších okolnostiach a taktiež o faktoroch podporujúcich šírenie chudoby, o rozvojových teóriách, rozvojovej spolupráci atď. Po tejto prednáške sme mali dvojhodinovú pauzu na obed a odpočinok.

Od 14:00 sme sa opätovne stretli, tento raz nad témou byrokracia. Dozvedeli sme sa veľa užitočných vecí ohľadom toho, čo všetko nás čaká a neminie pred tým, ako vycestujeme. Keď to zhrniem, tak sme sa dozvedeli, že odcestujeme s fasciklom najrôznejších potvrdení od lekárov, úradov a zo SADBY. Táto časť bola hojne diskutovaná, pretože každá naša cieľová destinácia vyžaduje trošku odlišné dokumenty. Hoci je byrokracia náročná, my to aj s pomocou čerstvo nadobudnutých informácií dozaista zvládneme!

Ďalší blok kurzu sa po krátkej pauze niesol v duchu scénky Maky a Nelči o tom, akými fázami si dobrovoľník počas svojej služby prejde. Na základe tejto scénky sme sa rozprávali o tom, na aké fázy nášho duševného rozpoloženia počas služby sa máme prichystať a samozrejme ako sa s každou fázou správne popasovať. V tomto bloku sa k nám pripojili aj bývalí dobrovoľníci (Dominik, Kuba, Honza), ktorí sa s nami podelili o ich cenné skúsenosti z ich služieb. Mali sme možnosť dopýtať sa ich na to, čo nás zaujímalo, čoho sme aj patrične využili.

V poslednej časti sobotňajšieho programu sme sa modlili za dobrovoľníkov- za seba navzájom.  Po modlitbe sme opäť diskutovali nad otázkami ohľadom našich služieb. Popri tom nám je Dominik povedal pútavé slovko o tom, aká bola jeho cesta k saleziánom. Dotyčný sa totižto stal neskôr po službe saleziánom.

Záverom chcem určite poďakovať celému tímu a síce Helči, Maki, Nelči, Jardovi & Jardovi a samozrejme Matejovi za to, že nám opäť pripravili obohacujúci kurz. Ďakujem/e!

Jano Mihál

 

Menu